Název

Vlkolínec

Popis

Dedina na prvý pohľad ako každá iná, no táto predsa niečím výnimočná. Nie je učupená v údolí, ako to zvyčajne býva, ale stojí na kopci, pod vrchom Sidorovo. Ľudia, ktorí ju stavali, ju posunuli akoby bližšie do prírody, do ktorej dokonale zapadá. Je totiž postavená z dreva, prípadne kameňa, čo je materiál charakteristický pre túto časť krajiny. Takto vznikla dokonalá harmónia medzi prírodou a ľudskou činnosťou. Drevené stavby postavili s veľkou zručnosťou a citom pre detail. Chalupy nakoniec namaľovali farbami, ktoré jedinečne korešpondujú s prírodou. Tým, že bola postavená ďalej od ľudskej civilizácie, si svoju tvár zachovala dodnes a pôvodné stavby boli narušené len zriedka inou architektúrou. Stredom dediny tečie potôčik, ktorý je zdrojom úžitkovej vody. Jablká na starej jabloni akoby vyrastali priamo z nej. Zdrojom pitnej vody bola studňa v strede dediny, ktorá je tiež drevená.
Prvá písomná zmienka o Vlkolínci pochádza zo 14. storočia a keďže sa nachádza blízko Ružomberka, bol vždy jeho súčasťou. V roku 1875 tu postavili kostol a spolu so školou boli jediné murované stavby v dedine. Predtým tu bola len drevená zvonica. Počas druhej svetovej vojny bola časť dediny vypálená a z pôvodných asi 80 domov sa dodnes zachovala len polovica. Najviac ľudí, okolo 350, tu žilo na prelome 19. a 20. storočia. Pôvodní obyvatelia boli zrejme drevorubači, neskôr sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Po vojne sa počet obyvateľov rapídne znižoval až na dnešné iba dve desiatky.
Tento skvost ľudovej architektúry bol najprv vyhlásený v r.1977 za rezerváciu ľudovej architektúry, neskôr v r. 1993 bol Vlkolínec zaradený do svetového zoznamu pamiatok Unesca.To prispelo k záchrane už chátrajúcich drevených stavieb. Dúfajme, že zvýšená návštevnosť nenaruší ráz tohoto prekrásneho kraja.

Nastavení